Padina
 
HomeHome  Log in  Register  




Share | 
 

 30-te viročia priatelstva "Púchov–Pazova"

View previous topic View next topic Go down 
AuthorMessage
Forum.

avatar


PostSubject: 30-te viročia priatelstva "Púchov–Pazova"   Thu 11 Jun 2009 - 21:45



V poslednú májovú nedeľu sa v púchovskom Dome kultúry zišli domáci divadelní ochotníci s hosťami zo Starej Pazovy zo Srbska, aby v si v spoločnom programovom pásme piesní a scénok pripomenuli vzácne jubileum. Tridsať rokov spolupráce dvoch slovenských divadelných kolektívov, ktorá presiahla hranice domoviny a dá sa povedať i doby, sa naplní tento rok.

Prítomných pozdravila riaditeľka Domu kultúry Milada Vargová, Goran Jović, predseda obce Stará Pazova a tiež primátor Púchova Marián Michalec, ktorý navyše najväčším „ťahúňom“ spolupráce odovzdal pamätné listy. O čo bola oslava komornejšia, o to srdečnejšia atmosféra vládla v sále. V popoludňajšom programe sa publiku predstavili členovia divadla VHV zo Starej Pazovy, domáceho divadielka Hugo, divadla M, bábkarského súboru D 121, detského divadelného štúdia Ochotníček a na záver súboru Homo Fuge

Vráťme sa však do histórie. Niť vzájomnej spolupráce sa začala odvíjať na jeseň roku 1979, keď členovia vtedajšieho známeho púchovského divadelného súboru Makyta vycestovali za slovenskými krajanmi do vtedajšej Juhoslávie. Cestovanie nebolo jednoduché. Cestu nik nepoznal a autobus do Pazovy meškal niekoľko hodín. Domáci čakali v „spolku“, čakali doma, dočkať sa nevedeli. Mobilné telefóny nejestvovali a nik netušil, či Slováci z Púchova vôbec vyrazili, či neostali trčať na hraniciach, či niekde poblúdili na ceste. Niet divu, že prvé slová, ktoré Púchovčania od Pazovčanov počuli, sa dajú len opatrne publikovať, také boli šťavnaté a spontánne:„ Kde ste v p... tak dlho boli vy k..... slovenskí?

Možno práve táto srdečnosť polámala všetky ľady už na začiatku a vzťahy až neuveriteľne rýchlo prerástli z kolegiálnych na kamarátske a dokonca rodinné. Ešte po tridsiatich rokoch, keď sme sa v Pazove rozprávali s Miroslavom Šarkézym, ktorý Púchovčanov na dolnej zemi vítal spomenutou vetou, nenazval v spomienkach svojich už nebohých púchovských kamarátov Cengeľa, či Hodoňa inak, ako bratmi. Pre človeka nezúčastneného až ťažko veriť, že sa môže priateľstvo takto tuho rozvíjať na diaľku. Jaroslav Litavský alias Didi na túto tému zafilozofoval: „Neviem prečo, ale to sa jednoducho muselo stať. To iba život, jeho dobrá vôľa ponúkla na dlani a ľudia to zvládli...“

„Púchov a Pazova, to mi je jedno v srdci. Keď idem do Pazovy idem domov, keď som v Púchove, som doma.“ Toto krátke no výstižné vyznanie sme počuli z úst nenápadného Janka Havrana, ktorý nikdy nesmie chýbať pri púchovskej návšteve. Vybavuje, uhosťuje, organizuje, stíska. Získa si človeka v priebehu desiatich minút a už ho nepustí. A koľko je tam takýchto Jankov, Jaroslavov a Sašov a Zdenkov a Martinov, Aničiek, Katarín, Milušiek, Vlást,... a nech mi prepáčia všetci ostatní, že nepokračujem.

Tento článok by bol kalendárom, ak by som chcel menovite poďakovať a spomenúť všetkých, ktorí sa prívetivo, družne a pohostinne správali k našincovi. A pozor, nikdy nebolo dôležité, kým ste. Či ste primátor, herec, technik, či náhodný šofér. Všetkých nás dokázali votkať do priateľstva. Mnohí z tých, ktorí mali to šťastie byť pri tom a počuť prvé privítanie v Pazove, už nie sú medzi nami.

Priateľstvo však stále trvá, naprieč časom, napriek zmenám zriadenia, zmenám vlád a dokonca i vojnám. Nech už boli v rôznych časoch rôzni ľudia a rôzne okolnosti, isté je, že v prípade týchto dvoch slovenských sŕdc platí naše dávne príslovie: „Stará láska nehrdzavie.“

Ako to všetko začalo

Iniciátorkou a „pôrodnou babicou“ tejto tridsaťročnej dámy menom Družba bola Emília Čibenková, nestorka púchovského divadla, ktorá medzi ochotníkmi pôsobila snáď vo všetkých funkciách. Ešte na jeseň minulého roka, keď sme sa chystali do Srbska, sme ju poprosili o niekoľko spomienok na začiatky spolupráce.

„Na odporúčanie Matice Slovenskej v Bratislave som iniciatívne sprostredkovala a vybavila spoluprácu so SKUS-om (Slovenským kultúrnym spolkom) v Starej Pazove, vo vtedajšej Juhoslávii. 19. – 25. novembra 1979 bol DS Makyta hosťom SKUS-u. Bola to prvá návšteva púchovských ochotníkov u našich krajanov na dolnej zemi. Bola obnovená premiéra hry „Chytráctvo majstra Pathelina z roku 1973. Hra sa rozšírila o tance a komparz. Počas týždenného pobytu sme odohrali päť predstavení: v Kysáči, Petrovci, Kovačici, Erdeviku a Starej Pazove.V júni 1980 sme u nás v Púchove privítali súbor SKUS-u zo Starej Pazovy, ktorý nám oplácal našu návštevu. (spoločná fotografia oboch kolektívov je práve z tejto návštevy a vznikla na parkovisku za Domom kultúry v Púchove) Priatelia z Juhoslávie boli našimi hosťami od 29. VI. do 6. VII. 1980 a odohrali tri predstavenia Gorkého hry „Na dne“ v Dubnici nad Váhom, Považskej Bystrici a v Púchove. Dom kultúry, vtedajšie vedenie Makyty i členovia súboru Makyta vyvíjali maximálne úsilie, aby krajanov reprezentatívne prijali a oplatili im tak ich pohostinnosť. 6.III. 1981 odchádza E. Čibenková a V. Hodoň do Juhoslávie na prehliadku slovenských divadelných súborov. V marci 1982 sa uskutočňuje druhý zájazd DS Makyta do Starej Pazovy, kde sme uviedli niekoľko predstavení hry „Beta kde si?“ postupne v Kysáči, Kovačici, Petrovci a Pazove. Pred odchodom do SFRJ sme sa dozvedeli, že v Bratislave zomrel významný slovenský spisovateľ Milo Urban. V októbri 1982 sme opäť hostili členov DS hrdinu Janka Čmelíka v Púchove. Uviedol dve predstavenia hry „Básnik a žena“ a štyri predstavenia hry „Hmly na úsvite“ práve od zomrelého M. Urbana. Hrali v Bytči, v Považskej Bystrici, v Streženiciach a tri predstavenia v Púchove. Hostia si v rámci programu pozreli krajčírsku prevádzku Makyty v Bytči i v Púchove, sklársku výrobu v Lednických Rovniach, navštívili JRD Mestečko a mali možnosť pozrieť si Žilinu, Gottvaldov, Bytču a mnohé ďalšie mestá.“

Dodajme, že na na púchovskom javisku sa objavili drámy Zem, Hrdinovia, dobrodružná Cesta okolo sveta, ale aj pohybové a výpravné SOS. Zo vzájomnej spolupráce s bábkarmi zo súboru D 121 vzniklo v Pazove prvé čierne divadlo Čertove obrázky a ešte na javisku starého Domu kultúry vystupovali aj pazovské deti s hrou Budkáčik a Dubkáčik.

Počas tridsaťročnej histórie sa súbory navštevovali pravidelne. Púchovčania vyviezli inscenácie ako: Najdúch, Pani richtárka, Súboj „O“, Ženský zákon, dve inscenácie – Mníška a Adam stvoriteľ v naštudovaní divadla mladých, detský Ochotníček hosťoval na dolniakoch s hrou Vaska, nespi!, divadlo „M“ odohralo Snehovú kráľovnú a bábkarský súbor D 121 predviedol nezabudnuteľné Čarovadlá a naposledy Popolvára. V Srbsku hosťoval aj DS Za zrkadlom z púchovského Gymnázia so Štepkovou hrou „Ako som vstúpil do seba“. Spolupracovalo sa pri výmene scenárov, na návrhoch kostýmov i výrobe bábok. Aktivity mimo divadla ani nespomíname.

Tridsať rokov je pre človeka málo, vek prvých šedín. Pre súbor je takýto vek dôvodom na bilanciu, v histórii ľudstva je to taký malý pľuvanec v mori. Je tridsať rokov spolupráce veľa, či málo? Mnohí veria, že to bolo prvých tridsať rokov. Neostáva len zapriať všetkým, ktorí sa tohto, ako vravia Pazovčania, „kamarátenia“ zúčastnia, aby mohli osláviť aj 40., 50., 60., a ak dožijú - aj 120-ročnicu.

Ďalšie ohnivko histórie vzájomných vzťahov ukujú púchovské folklórne súbory, ktoré budú koncom mesiaca hosťovať na dolnozemskom folklórnom festivale. Držíme im palce a tak trocha i závidíme.

Jeden z pamätných listov odovzdal Marián Michalec aj Emílii Čibenkovej, ktorá bola pred 30 rokmi pri zrode divadelnej spolupráce Starej Pazovy a Púchova.


Obrazky mesta Puchov:


















Back to top Go down
 
30-te viročia priatelstva "Púchov–Pazova"
View previous topic View next topic Back to top 
Page 1 of 1

Permissions in this forum:You cannot reply to topics in this forum
Forum Padina  :: Forum :: Forum Padina-Slovensky forum :: Slovensky forum-
Jump to: